„Sme najlenivejšia kapela na Slovensku“, takto sa v jednom rozhovore vyjadril líder zoskupenia CONTEMPT o vlastnej kapele, i keď nie celkom vážne. Ak ide o propagáciu kapely v jej demáčovom období, tak s Ľubom Lokšom môžem aj súhlasiť. CONTEMPT sa úspešne snažili v skúšobni aj na koncertoch, svoju snahu však „podkopávali“ veľmi slabou aktivitou pri vlastnej propagácii. Šírenie svojho štvrtého dema - alebo ak nebudeme počítať debut „Coroner“, ktorý nahrali ešte pod názvom DESECRATOR v roku 1990, tak dema tretieho - doslova odflákli.

Niečo napovie aj fakt, že ani v dobe vzniku „Paradise Garden?“ nevlastnili CONTEMPT kvalitnejší nosič s touto svojou nahrávkou, ako je MC kazeta. Kópie, ktoré následne z tejto kazety vznikali, nemali už samozrejme takú kvalitu, akú by si táto inak po hudobnej stránke naozaj skvelá nahrávka zaslúžila, a samozrejme, že dnes už nikde nezoženiete nahrávku v pôvodnej zvukovej kvalite (aj keď ani tá pôvodna „svetové“ parametre nespĺňala). Inak „Paradise Garden?“ bola výborne zvládnutá odpoveď na vtedajšie svetové ikony technického death metalu. Trúfam si dokonca povedať, že táto odpoveď by mala vysoký, konkurencieschopný potenciál nebyť vyššie spomenutých okolností...

Ale poďme radšej od špekulácií k realite. Kratučké intro evokujúce exotickú atmosféru štartuje dvadsaťminutovú smršť výborných inštrumentálnych i aranžérskych výkonov, ktoré sú vtesnané do škatuľky v tom čase určovanej takými menami ako ATHEIST, CYNIC, DEATH, MORGOTH, atď. Skladby „Your Drug“ a „Lost People“ majú asi najhitovejší potenciál a druhá menovaná sa stala aj koncertnou povinnosťou kapely, pričom sa dočkala aj brutálnejšej podoby v súlade s neskoršou tvorbou CONTEMPT. V oboch sa striedajú sekané gitarové kilá v doprovode pestrých bicích a bublavej basgitary. Vokál je aj napriek deathmetalovému chrapotu prekvapivo zrozumiteľný a do muziky perfektne zasadený.

Nasledujúca inštrumentálka „Paradise Garden?“, kombinujúca jednoduchú nebustrovanú gitarovú melódiu so zvukmi prírody, sa pomaly preklopí do ďalšej výlučne inštrumentálnej skladby s názvom „Der rauch“. Táto sa začína rovnakým gitarovým motívom, aby sa následne po hlave vrhla za tvrdými bustrovanými gitarami, pričom v nej nechali CONTEMPT vyniknúť kontrastom gitarové melódie vs. kilá, harmónie vs. disharmónie a pomalé rytmy vs. tie rýchlejšie. Samozrejme nemôžu chýbať ani klasické sóla, ktoré do muziky skvelo zapadajú.

Záver nahrávky tvoria spievaná „Who Is Happier“ a inštrumentálka „Nostalgic Cry“. „Who Is Happier“ je mierne rýchlejší contemptovský etalón, ktorý obsahuje všetko, čo som na tejto kapele mal rád. Jeden a pol minútová „Nostalgic Cry“ je definitívnou bodkou za celou nahrávkou, bodkou, ktorá svojou rozcítenou náladou a priam živočíšnou naliehavosťou vplýva na poslucháča, aby si „Paradise Garden?“ znova pustil.

Po vydaní „Paradise Garden?“ sa CONTEMPT pomaly, ale isto posúvali do tvrdších a brutálnejších polôh, ktoré si nebolo možné nevšimnúť už na nasledujúcom a zároveň poslednom deme „Eyes“ (1998), no naplno sa prejavili až na albumoch vydaných po roku 2000 u poľských Empire records. Musím sa priznať, že po hudobnej stránke mi viac pasovala ich demáčova tvorba a práve z tohto dôvodu považujem „Paradise Garden?“ za vrchol ich tvorby, pričom ale nechcem tvrdiť, že ich neskoršia tvorba je zlá a nezaujímavá (čo isto rád potvrdí kolega Martin Lukáč v druhom pohľade), len skrátka nejde o moju šálku kávy.